
Z histórie
13. a 14. storočie:
Prvá zmienka na základe, ktorej môžeme uvádzať akým spôsobom sa obhospodarovali pozemky panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, sú z roku 1302. „Poddaní v rámci poddanských povinností museli ohradzovať zvernice okolo Trenčianskeho hradu drevenými plotmi, zveri v nej chovanej museli sypať ovos a zbierať žaluď.“ (ÚHÚL, 1972)
Nezachovali sa údaje o akú zver sa jednalo, ani v ktorej lokalite, resp. časti panstva, sa tieto zvernice nachádzali.
16. storočie:
Podľa urbáru Trenčianskeho panstva bola poľovačka výsadným právom zemepána. Poddaným bolo zakázané zmocňovať sa akejkoľvek divej zveri. Správa je z roku 1549. Ďalej sa v tomto urbáre uvádza, že poddaní obce Drietomá sa musia starať „o zverník a ohradu“. Možnosť existencie zverníka pripúšťa aj autor Historického prieskumu lesov vzhľadom nato, že v rokoch 1914-1918 bol zverník pre jeleniu zver v Záblatí.
V tomto období sa ešte stále neuvádza oblasť Myjavska. Prvé zmienky o vzniku dediny Myjava sú až z roku 1586, čo ale, ako uvádza Bodnár „nemôže sa vzťahovať na samé osídlenie tohto kraja...“ V roku 1436 sa Myjavsko nazýva v čachtickom panstve ako „pustatina Myjava“. (Bodnár, 1911)
17. a 18. storočie:
Z tohto obdobia pochádza zaujímavá správa týkajúca sa oblasti Myjavska. Z polovice 17. storočia je zachovaná výpoveď moravských svedkov pri spore o hranicu, kde istý Mikuláš Hrabáček, v tom čase 80-ročný obyvateľ Veľkej (zrejme terajšej Veľkej nad Veličkou ČR), vypovedal takto: „pamatuje, že tu pod těmi loučkami (zrejme oblasť Novej Lhoty) až k Myjave potoku žádnych kopaníc nebylo, nýbrž všechno černé hory.“ (ÚHÚL, 1972). Táto informácia poukazuje na to, že vtedajšia oblasť juhovýchodného masívu Veľkej Javoriny nebola v tomto období ovplyvňovaná ľudskou činnosťou, takže aj zver vyskytujúca sa v tejto oblasti bola bez výrazného vplyvu človeka.
Na rozdiel od juhozápadnej časti - oblasť terajšej Novéj Lhoty (ČR), ktorá bola osídlená a ako obec založená už v roku 1598 (www.obecnovalhota.cz). Celá táto časť priľahlá k Novej Lhote bola až na málo výnimiek odlesnená. Podľa Bodnárovej zmienky o kúpe susediacich zalesnených pozemkov obce Myjava môžeme konštatovať, že tým vyriešilo strážnické panstvo potreby lesa pre občanov Novej Lhoty. „Pri prameňoch Myjavy od hranice je hora -Čupec-. Na tomto mieste krajinský chotár neide sedlom pohoria, jako by sa to samo sebou rozumelo, lež od Čerešienky (dnešný Kubíkuv vrch) na Šiance (Tri stoly). Tej čiare ľud hovorí – chotárik-. Dľa povesti horu, medzi chotárikom a sedlom, ktorýsi predstavení Myjavy predal bol strážnickému grófovi za jednu kačenu, dukátmi nadiatu.“ (Bodnár, 1911) Predpokladáme, že sa jedná o časť terajšieho singuláru občanov Novej Lhoty.
Podľa právneho poriadku čachtického panstva z roku 1661, v ktorom bolo 21 §, bolo na území panstva zakázané vo väčšine riek a potokov chytať ryby bez osobitného povolenia zemepána. Na základe tohto právneho poriadku bolo pod trestom 12 zlatých zakázané aj poľovať. Voľne žijúci zver mohol loviť len hájnik, ale úlovok musel ponúknuť úradníkom panstva. (ÚHÚL 1972)
Podľa zmluvy medzi pánom Krištofom Adamom Erdodym a poddanými z Myjavy z 9. apríla 1697 boli povinný odvádzať desiatok z mladých i starších srncov k tomu 60 jarabíc a 2 danielov. (Varsík, 1985)
Poľovníctvo na kráľovskom panstve Holíč a Šaštín bolo v tomto období na vysokej úrovni. Dozvedáme sa o tom z hlásenia holičského panstva o stavoch zveri z 9. apríla 1750, kde „v revíri Unín bolo 12 jeleňov, 20 kusov ostatnej jelenej zveri, 20 ks srnčej zveri, 150 ks bažantov a 10 párov jarabíc.“ (ÚHÚL 1972)
Na tomto istom panstve bolo v roku 1756 vykazovaných „6 jeleňov silných, 12 slabých, 40 kusov ostatnej jelenej zveri a 24 ks srnčej zveri.“ (ÚHÚL, 1972)
Za zmienku určite stojí ešte zápis z roku 1773, kde občania Starej Turej požadujú proti vlkom strelné zbrane. Isté je, že vlci sa v tejto oblasti objavovali aj v ďalších rokoch a robili škody na pasúcich sa stádach dobytka. (ÚHÚL, 1972)
19. storočie:
V predchádzajúcich storočiach bola oblasť Bielych Karpát z poľovníckeho hľadiska len zdrojom diviny pre panstvo. Nedalo sa hovoriť o systematickom obhospodarovaní zveri. Oblasť Myjavska bola vzhľadom na kopaničiarske osídlenie živnou pôdou pre pytliačenie a rušenie voľne žijúcej zveri. Je zrejmé, že ani panstvo (Čachtické a Brančské panstvo) v tejto oblasti neriešilo chov zveri, resp. jej lov. Nedochovali sa nám záznamy o vykazovaných ulovených stavoch, ani o inak evidovaných.
V polovici 19. storočia rodina Antona Dréhera, ktorý bol majiteľ pivovarov a viacerých podnikov, kúpila veľkostatok Broumov-Liborča. Postupne skupoval priľahlé pozemky a začal s výstavbou zverníka, ktorý dokončil v rokoch 1894-97. (ÚHÚL, 1972). Dréher mal v oblasti Bielych Karpát niekoľko samostatných zverníkov. Centrom poľovných revírov bola „obora Luborča“, dokončená v roku 1872 v katastri obcí Horná Súča, Dolná Súča, Závada a Luborča. (Turek, Víťaz, 1992) Celkovo sa jednalo o 3 samostatné zvernice o výmere okolo 4 000 ha. Hlavnou zverou bola zver jelenia, pridružená diviačia, srnčia, muflonia a danielia zver. V roku 1936 bola vzhľadom na neúnosné škody zvernica zredukovaná. Po roku 1945, kedy bol plot zvernice po II. sv. vojne značne poškodený, bola zvernica zrušená a jelenia zver sa začala voľne pohybovať v Bielokarpatských poľovných revíroch.
Tento počin sa dá považovať za počiatok voľného chovu jelenej zveri v oblasti Bielych Karpát.
20. storočie:
Ako vyššie uvádzame zveľaďovanie poľovných revírov a systematická starostlivosť o voľne žijúcu zver, hlavne zver jeleniu, v Bielokarpastkých revíroch nastáva na prelome 19. a 20. storočia v oblasti majetkov A. Dréhera.
V histórii poľovníctva v oblasti Myjavska sa v tomto storočí dá považovať rok 1922, kedy sa vytvorilo v rámci chotára obce Myjava 6 obecných revírov. V roku 1936 v nich vykázali odlov „960 zajacov, 780 jarabíc, 50 bažantov – kohútov, 27 slúk, 13 srncov, 3 srny a 3 diviakov.“ (Vážny, 1985)
Prvé zmienky o výskyte jelenej zveri v oblasti staromyjavských hôr je z roku 1960, kde boli spozorované pobytové znaky a následne aj spozorovaná jelenia zver (4 ks). V roku 1964 bol ulovený 1. jeleň v tejto oblasti a to obojstranne korunový 10-torák vo veku 3 roky. (Kronika I. PZ Myjava les, 1966)
Pôvod jelenej zveri v oblasti Bielych Karpát a masívu Veľkej Javoriny:
Hlavnou genetickou základňou pre zver jeleniu v danej oblasti bola jednoznačne zver dovezená do zverníc A. Dréhera počas ich fungovania. V roku 1878 bola dovezená jelenia zver v počte 60 ks z Harzu a maďarskej Taty. (Turek – Víťaz, 1992)
Fotografia je z monografie BIELE BÍLE KARPATY a ukazuje ulovené jelene počas jelenej ruje v roku 1907. Ako uvádzajú autori jedno parožie A. Dréhera získalo v roku 1907 na výstave v Budapešti 1. miesto zo zvernicových chovov. Výstava sa konala v ... roku 1907 a fotografia je z jelenej ruje 1907, znamená to, že odfotené jelene neboli na tejto výstave. Ak si porovnáme jelene žijúce v poľovných revíroch Masívu Veľkej Javoriny, tak je v tvare a štruktúre ich parožia vidieť jednoznačný rukopis Dréherových jeleňov. „V súčasnej populácii prevláda fyzicky silná zver východoeurópskeho typu. Prevládajú dlhé a silné dobre perlené kmene s jednoduchými a etážovitými korunami. Často sa vyskytujú nadočníky, rozloha parožia vykazuje značné rozdiely.“ (Turek – Víťaz, 1992)
Jelenia zver prichádzala a prichádza do oblasti Bielych Karpát z rôznych smerov. Do južnej časti vstupuje od Malých Karpát do oblasti Myjavska, z Břeclavska a Záhorskej nížiny do oblasti Skalických hôr. Do východnej časti zo Strážovských vrchov a Považského Inovca a do severnej časti z Vízovických, Vsetinských vrchov a Javorníkov.
Zdroje:
1.HISTORICKÝ PRIESKUM LESOV Oblasť: Biele Karpaty a Myjavská pahorkatina, ÚHÚL ZVOLEN - pobočka Piešťany, 1972.
2.TUREK, Jaroslav – VÍTAZ, Vladimír : Poľovníctvo , In: Biele bíle karpaty, Bratislava : Ekológia, 1992.
3.BODNÁR, Július: Myjava. Myjava : Kníhtlačiareň Daniela Pažického, 1911.
4.VAŽNY, Štefan : Poľovníctvo, In: DUGÁČEK Michal – GÁLIK Ján: Myjava, Bratislava : Obzor, 1985.
5.VARSÍK, Branislav : Myjava do roku 1848, In: DUGÁČEK Michal – GÁLIK Ján: Myjava, Bratislava : Obzor, 1985.
6.KRONIKA I., PZ STARÁ MYJAVA, od roku 1952 - 1994.
7.HROMAS, J. – MALÍK, P. – ŠVIRGA, J. : Dvacetileté výsledky v chovu spárkaté zvěře v okrese Hodonín (1979-1998), Brno : Lesnícka a dřevářská fakulta MZLÚ, 2000.